Ach ten život

17. července 2007 v 8:59
...
Poznáte to. Dvaja mladí ľudia sa stretnú v škole, začnú spolu chodiť a po skončení štúdia sa vezmú. On ide pracovať, zatiaľ čo ona je tehotná. Narodí sa im dcéra, vymyslia jej šialené dlhočizné meno typu Anna-Mária-Katarína a okamžite ako je to možné si už aj zariadia ďalšie. Zase sa tešia ako malí, pripravujú sa a malej Anne rozprávajú, ako jej už čoskoro prinesie bocian bračeka alebo sestričku (chlapík popri tom samozrejme drie ako fretka, aby o tom mohol deti neskôr poučovať). Potom nadíde deviaty marec roku 1991 a vy sa narodíte do tohto krutého sveta. Nadšení rodičia sa opäť blysnú prihlúplym menom a vy s tým máte žiť. Toto meno budete mať na rodnom liste, a keď budete mať občiansky, tak bude aj tam. Žiaľ.
Neskôr sa začne ďalšie obdobie vášho života - idete po prvý raz do školy. Zatiaľ ešte na základnú , aby ste sa naučili písať, čítať a tak podobne. Mamka vás nahodí do ružovučkých šatočiek, ktoré, keďže ste len hlúpe šesťročné dievča, sa vám fakt páčia (neskôr si to vyčítate). Tatko vytiahne fotoaparát a cvakne si vás na každom rohu po ceste do školy. Tak tak, musíte už chodiť do školy, ktorú samozrejme od prvej chvíle zbožňujete, lebo je tam kopa detí a milá pani učiteľka. O pár rokov si uvedomíte, že tie deti boli tupé a učiteľka zrelá do blázinca, no teraz to tak nevnímate. Škola je pre vás druhý domov a zo všetkého najradšej si robíte domáce úlohy, čo neskôr považujete za jeden zo svojich najhorších trapasov. Rodičia stále vzdychajú, ako hrozne rýchlo im rastiete, preto si ešte raz zaobstarajú decko, s ktorým si doma budú užívať prebaľovanie, ktoré z nepochopiteľných dôvodov považujú za najlepšiu činnosť na svete. Tak ste teda o sestru bohatší. Keď sa rodičov pýtate, prečo dali dievčatku meno Andrew a prezývajú ju Andie, smrteľne vážne vám vysvetľujú, že je to kvôli bohatému strýkovi Andrewovi, po ktorom by radi niečo zdedili. A tak teda máte doma starosti aj s malou sestrou a škola vám pomaly, ale isto začína liezť na nervy. Uvedomíte si, že ju vlastne neznášate a začnete s predstieranými chorobami, len aby ste tam nemuseli ísť. Kým sa vy takto trápite, u staršej sestry už je čas, aby šla na strednú. Veľmi jej to závidíte, že už je dosť veľká a môže odísť zo školy, ktorú tak neznášate a musíte si v nej odkrútiť ešte dva roky. S tými otravnými deckami a večne naštvanou učkou.
Jedného dňa však predsa len svitne ráno, kedy máte aj vy odísť na vytúženú strednú. Všetko máte dôkladne zbalené, učebnice pripravené. Rodičia vás privezú k vlaku, kde sa s nimi na pár mesiacov rozlúčite. Tak sa začína váš stredoškolský život. Vo vlaku sa hneď strasiete staršej sestry, ktorá na vás dáva pozor ako pes len do chvíle, keď sa stretne sa spolužiačkami. Máte voľné pole pôsobnosti a hneď sa zoznámite s pár deckami. Niektorí sú vám sympatickí, a iných zase okamžite znenávidíte. O pár hodín stojíte vo vstupnej hale, čakáte, kedy prídete na rad, aby vás zaradili do príslušnej triedya tajne dúfate, že to bude tá, o ktorej ste toľko snívali. Nečakáte však dlho, lebo tu vystupujete pod priezviskom Barkerová. Pred vami sú len dve deti. Potom zakričia vaše meno, vy vystúpite z radu,a posadíte sa pred všetkých. Potom vás zaradia do triedy. . Váš sen sa splnil - rodičia určite budú skákať od radosti, že ste v jednej z tried, v ktorej sú "normálne deti", kam chodili aj oni a celé generácie ich pradávnych predkov. Hneď na druhý deň ráno hľadáte miesto, kde sú záchody. Veci sa však majú tak, že zablúdite a prídete neskoro na svoju prvú vyučovaciu hodinu - na dejepis. Profesor sa samozrejme naštve a dá vám 5 . Veľa si z toho však nerobíte, lebo ste si istí, že rodičia budú hľadieť len na to, že si v normálnej tirede a nie na nejakú 5. Preto sa im s tým zveríte v liste, ktorý je však inak celý len o tom, ako ste sa dostali do triedy. A potom čakáte na odpoveď. Prekvapí vás nemilý darček .Telefonát od rodičov. Mamka aj tatko kričia jeden cez druhého, že robíte hanbu rodine aj škole. Po prvý raz vo svojom živote k nim cítite prudký hnev a viete, že boli nespravodliví. Po čase na to zabudnete a na vianočné prázdniny sa domov vraciate celkom spokojne. Lenže chýbajú vám priatelia zo školy, ste mrzutí a vaši na vás kričia pre každú maličkosť. Premýšľate, kedy sa takto divne začali chovať a uvedomíte si, ako veľmi vám zrazu lezú na nervy. Nemáte ani najmenšiu chuť sa s nimi baviť, a už vôbec nie o škole. Zavriete sa do svojej izby, počúvate Pink a tvárite sa, že nepočujete, ako vás volajú na večeru (kam vás potom aj tak dotiahnu hoci aj za uši). Pri jedle sa tvárite urazene a napriek tomu, že máte hlad, nedáte si ani sústo, aby ste si zachovali hrdosť. Mamka sa vyhovorí na migrénu a ide rýchlo preč, tatko beží za ňou a staršia sestra vyhlási, že sa musí učiť. Jasné. Cez prázdniny. A kto musí upratať tie tony riadu? Vy, samozrejme. Vedomie, že vás doma majú za slúžku vás tak pobúri, že sa na riady vykašlete a zamknete sa v izbe. Počujete, ako sa k vám dobíja naštvaná mamka, ktorej sa nechce upratovať a tak vás chce aspoň vyhrešiť, keď už nič iné. Ale vy sa pokojne tvárite, že spíte a viete, že do rána ju to prejde. Vianočné darčeky tak či onak dostanete. Ozaj, vianočné darčeky. Ako ste čakali, celý rok ich prosíte o diskman a nové oblečenie a pod stromčekom nájdete niečo celkom iné. Nie je to vôbec zlé, ale... veď viete. Nie sú to zlé darčeky, ale diskman ste FAKT potrebovali. Od tety Edny ste dostali trápnu knihu o dospievaní, ktorú pri prvej príležitosti vyhodíte, a babka vám uštrikovala tri páry pruhovaných ponožiek, ktorých osud bude veľmi podobný osudu knihy. Cez celé prázdniny vám rodina ohromne lezie na nervy a stále si posielate dopisy s deckami z triedy, ktoré sú na tom podobne ako vy. Po prázdninách sa vraciate do školy, kde prvé tri dni nerobíte nič iné, len s ostatnými diskutujete o tom, ako hrozne vás všetci cez tie prázdniny otravovali. To, že ste už v škole a mali by ste sa učiť vám dojde až neskôr.
Jedného dňa si poviete, že už tej nudy na hodinách bolo dosť a požiadate staršiu sestru, ktorá už je v treťom ročníku, aby vám kúpila nejaké blbosti, čo naštvú učitelov. . O pár dní už ich ukazujete ostatným deckám a dohadujete sa, kde ich odpálite. Nakoniec rozhodnutie padne na dejepis. Bomba vybuchne, po triede sa šíri zelený dym a hrozný smrad. Všetci utekajú na chodbu, len vy a vaši priatelia sa smejete na ich vystrašených tvárach. Tak takto ste dostali celá trieda 5a poznámky.. Trochu vás hryzie svedomie a preto ich rýchlo získate naspäť vzorným chovaním a usilovným učením. No skôr, ako sa vám to podarí, dostanete telefonát a pri jeho počúvaní uvažujete, či vás takto rodičia budú ponižovať pri každej blbosti. Ste naštvaní, lebo kvôli telefonátu sa vám všetci smiali. Dlho žijete v presvedčení, že svojich rodičov neznášate a už im ani sovy neposielate. A potom vám zrazu príde dopis od nich. Veselý dopis, v ktorom vám oznamujú, že malej sestričke kúpili psa a žiadajú vás o radu pri vyberaní mena. Príde na vás ďalšia vlna hnevu. Najprv vás ponížia a teraz sa tvária akoby sa nič nestalo? Plní hnevu sa chystáte napísať štipľavú odpoveď. Keďže váš život je značne ovplyvnený obľúbenou speváčkou Pink, premýšľate, či im neodporučiť pre psa také meno, aké dala ona tomu svojmu. A to meno, ako iste viete, veru nie je pre slušné uši a až vám tak svietia oči keď si pomyslíte, ako by sa vaši "starí" zatvárili, keby si to prečítali na papieri. Ale po chvíľke uvažovania prídete na to, že by to asi nebol najlepší nápad a radšej odpíšete, že nemáte nijaký nápad. A takto to ide stále. Rodičia vás občas otravujú, ale aj tak ich máte radi. A aj oni sa občas tvária, že vás neznášajú, ale aj tak viete, že vás majú radi. Tak sa bezpečne dostanete do druhého ročníka na sterdnej škole a keď rodičom oznámite, že ste prešli skúškami na 96 percent, sú celí šťastní, ako deti. Napriek tomu, že sú to ONI, predsa len sú to ONI. A máte ich radi. Ako vravím, veď to poznáte.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Miška Miška | E-mail | Web | 17. července 2007 v 9:00 | Reagovat

Ahoj jsem v soutěži o nej blog!Prosim hlasujte pro mě na:www.fadley.blog.cz. Už jsem v 2 kole. Prosím hlasujte!!!Miška Předem moc moc děkuju!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama